Tréner Pandoš, víťazstvo na poslednom turnaji znamená prvé miesto po nadstavbovej časti a zároveň titul na východnom Slovensku. Ako hodnotíte tento dôležitý krok smerom k Majstrovstvám Slovenska?

Som veľmi rád, že sa nám to podarilo – je to jasný výsledok tvrdej práce a nasadenia počas tréningov aj zápasov. Viacerí hráči trénujú až päťkrát do týždňa, čo sa jednoznačne prejavilo na ich hernom raste. Je radosť sledovať ich progres, odhodlanie a chuť neustále sa zlepšovať. Toto víťazstvo je pre nás veľmi dôležité, dodalo nám sebavedomie pred blížiacim sa vrcholom sezóny a verím, že nás ešte viac zomkne pred Majstrovstvami Slovenska.

Čo podľa vás najviac prispelo k tomu, že ste nadstavbovú časť zvládli tak úspešne?

Ako som už spomínal, určite rozhodla tvrdá práca v kombinácii s talentom a dravosťou hráčov. Priznám sa, že som mal mierne obavy z nadstavbovej časti. Väčšina zápasov v základnej skupine bola pod našou kontrolou a len zriedkavo sme čelili tímom, ktoré by nás výraznejšie pritlačili a narušili nám rozohrávku. Práve preto ma teší, že sme si v nadstavbe dokázali poradiť aj pod väčším tlakom – ukázalo sa, že nám to dokonca vyhovovalo a vedeli sme si s rozohrávkou poradiť aj pod intenzívnym pressingom.

Tím teraz čaká vrchol sezóny – Majstrovstvá Slovenska. Ako sa na ne plánujete pripraviť? V čom ešte vidíte priestor na zlepšenie pred MSR?

Príprava na Majstrovstvá Slovenska v podstate prebiehala počas celej sezóny. V tejto fáze už len dolaďujeme detaily, ako sú štandardné situácie, presilové hry a hra v oslabení. Myslím si, že už nie je čas na zavádzanie noviniek alebo učenie niečoho úplne nového – skôr sa sústredíme na stabilizáciu a upevnenie toho, čo sme budovali doteraz. Teraz sa už len tešíme na samotné vyvrcholenie sezóny, ktoré bude pre nás aj akýmsi pomyselným vysvedčením – ukáže nám, kde sa nachádzame v porovnaní s kvalitnou konkurenciou z iných regiónov, proti ktorej bežne nenastupujeme.

Ako by ste zhodnotili vývoj tímu počas celej sezóny – od jej úvodu až po posledný turnaj nadstavby?

Paradoxom je, že po veľkej obmene kádra (odchod ročníkov 2011 k starším žiakom) som mal obavy, ako celú situáciu vyriešime a koľko práce nás čaká. Musím povedať, že za nami je naozaj veľký kus práce. Ak by som postavil proti sebe dve družstvá – to z obdobia septembra a súčasné, výsledok by bol veľkým debaklom. Niektorí hráči urobili pokrok, aký iní dosiahnu až za dve sezóny. Vyspeli nielen herne, ale aj mentálne a začínajú stále viac premýšľať nad tým, ako by mala vyzerať naša hra a čo robiť v konkrétnych herných situáciách. Nezabudol by som spomenúť, že náš tím hral počas celej sezóny v podobnom zložení hráčov, pričom viac ako polovica z tých, ktorí pôjdu na Majstrovstvá Slovenska, má za sebou viac ako 90 % odohraných zápasov.

Vaši hráči pôsobia veľmi súdržne. Akú úlohu zohráva tímová chémia v tomto úspechu?

Dovolím si povedať, že tímová chémia je stavebným kameňom našich úspechov. Všetci vieme, že môžete mať desať geniálnych hráčov, ale ak nebudú fungovať ako tím a nebudú spolupracovať na ihrisku, a hlavne mimo neho, nikdy to nebude ideálne. Náš tím je zložený aj zo starších prípravkárov, ale v rámci partie to vôbec nie je vidieť. Naopak, často mám pocit, že si títo mladší hráči dovoľujú voči starším spoluhráčom viac, než by mali. (smiech) Čo ma najviac teší, je vzájomná podpora medzi hráčmi, najmä od tých, ktorí hrajú častejšie, voči tým menej herne vyťaženým.

Bol počas sezóny moment, keď ste si povedali – toto mužstvo má na najvyššie méty?

Určite áno. Bolo viacero momentov počas sezóny, keď sme si povedali, že toto mužstvo má na to dosiahnuť veľké veci. Či už to bolo otočenie zápasu proti Surikate minútu a pol pred koncom, alebo prvé víťazstvo po dlhom čase nad silným tímom ATU Košice. Výrazné boli aj náročné zápasy proti Florku či Lipanom, ktoré preverili našu odolnosť a tímového ducha. No možno najdôležitejšími momentmi boli tie, ktoré nevidno na prvý pohľad – chuť hráčov zlepšovať sa na tréningoch a najmä na dodatkových ‘skills tréningoch’, ktoré sa u nás v klube zaviedli. Práve tam sa formoval charakter tohto tímu.

S akými cieľmi pôjdete na Majstrovstvá Slovenska – myslíte na titul?

Nazvať to titulom by bolo odvážne, skôr by som to nazval najlepším možným výsledkom, ktorý bude zodpovedať našej hre a hernému prejavu. Všetci chceme vyhrať – tréneri, hráči, rodičia aj fanúšikovia. Náš "titul" bude to, ak si po zápase navzájom pozrieme do očí v kabíne a povieme si, že sme dali do toho všetko a hrali sme najlepšie, ako sme vedeli. Potom už uvidíme, na čo to bude stačiť. Našim cieľom je v prvom rade užiť si tieto historicky prvé domáce Majstrovstvá Slovenska a baviť sa našou hrou, tak ako to bolo počas celej sezóny, keď sme s úsmevom vstupovali na ihrisko a rovnako aj z neho schádzali.

Čo bude podľa vás kľúčové v príprave na MSR – fyzická stránka, taktika, alebo mentálne nastavenie?

Mám na to jasný pohľad – nezáleží na tom, o akú vekovú kategóriu ide, 90 % úspechu tvorí mentálne nastavenie. Môžete mať natrénované aj nabehané kilometre, ale ak si v kľúčovom momente nebudete veriť – sebe ani tímu okolo vás – nepomôže vám to. Na posledných majstrovstvách sme prehrali ten najzakladanejší súboj – ten v hlavách. Kombinácia strachu a tlaku okolia zvíťazila a všetko, čo sme mali natrénované, akoby zmizlo. Práve preto sa počas celej sezóny s chlapcami snažíme systematicky pracovať na mentálnom nastavení. Základom všetkého je dôvera – v seba, v spoluhráčov a v našu hru. Chceme, aby si vedeli užívať ten „flow“ – teda hrať tak, akoby čas prestal existovať a jediné, čo ostáva, je radosť z tohto krásneho športu.

Napokon – čo by ste odkázali svojim hráčom a fanúšikom pred záverečnou fázou sezóny?

To, čo sa povie hráčom v kabíne, tam aj ostane – tie slová patria len mojim hráčom. Fanúšikom by som chcel odkázať, aby si našli cestu do našej haly a prišli podporiť florbalovú budúcnosť. Spoločne môžeme vytvoriť skvelú domácu atmosféru a stať sa súčasťou niečoho výnimočného, na čo budeme všetci ešte dlho spomínať. My sa na oplátku budeme snažiť ukázať vám náš talent, dravosť, bojovnosť, zdravú drzosť a predovšetkým lásku k nášmu klubu.