Ako vzišlo na fakt, že mali naši hráči možnosť hrať za najúspešnejší český tím Tatran Střešovice na takom prestížnom turnaji ?

V prvom rade by som sa chcel poďakovať Tatranu Střešovice za túto veľkú príležitosť.  Veľkú zásluhu na tom má športový riaditeľ klubu Jakub Pandoš, ktorý komunikuje s Tatranom konkrétne s Pavlom Hudíkom(športovým manažérom Tatrana). Po spoločných komunikáciách vymysleli tento skvelý plán, ktorý sa stal realitou. Bol to neskutočný zážitok pre mňa aj pre našich chlapcov a za seba môžem povedať, že sa mi splnil taký florbalový sen byť aj takouto súčasťou jedného z top klubov v Čechách. Už teraz sa teším na ďalšie veci, ktoré nás v budúcnosti čakajú, tie avšak si ešte nechám pre seba, ale určite sa na to všetci môžu tešiť

Po príchode do Švédska, čo ťa zaujalo ako prvé a aké boli tvoje pocity ?

Ako prvé ma najviac zaujala športová infraštruktúra. Myslel som, že sme prišli do iného sveta. Domovský stánok jedného z najlepších tímov SSL IFU Aréna ma zaujala asi najviac. Pod jednou strechou boli päť tréningových ihrísk, kde každé ihrisko malo stále po jednej strane tribúnu o kapacite okolo 150-200 ľudí a hlavné ihrisko, ktoré malo kapacitu okolo 3000 ľudí. Turnaj sa tiež konal v aréne Fyrishov, ktorá je o niečo staršia a kapacitou menšia ako IFU aréna, ale obsahovala tri tréningové ihriská a jedno hlavné ihrisko. Každé ihrisko malo výborný gerflor a loptička sa správala inak ako na našich slovenských povrchoch. Ako sme prechádzali mesto Uppsala, kde sa konal tento turnaj tak, hlavne som si všímal športoviská a so slovenskom sa to ani nedá porovnávať. V tomto meste bolo veľa futbalových ihrísk, multifunkčné ihriská na rôzne športy, workoutové ihriská, plavární, rôzne ihriská pre deti, športoviská na halové športy a veľké kryté haly na futbal s umelou trávou.

Aká bola tvoja úloha v tíme Tatranu?

V prvom rade by som povedal, že sme boli piati tréneri za Tatranskú výpravu. Tatran vyslal do Škandinávie tri tímy, a to ročníky 2010,2011 a mix. Ja som sa snažil za deň stihnúť čo najviac zápasov pri každej kategórií, ale najviac času som strávil pri 2010 a 2011. S trénermi sme si pred turnajom sadli a pýtali sa ma na môj florbalový pohľad, aký typ florbalu presadzujem a podobné veci. Vo veľa veciach sme mali spoločné názory keďže ja mám rád útočný typ florbalu a v Tatrane to majú podobne. Ako tréner som s tímami fungoval ako u nás v klube. Stále pred zápasom som bol na tímovej porade, počas zápasu na lavičke a po zápase na zhodnotení zápasu. Zapájal som do všetkých aktivít a hlavne počas zápasu sme s trénermi veľa rozprávali a diskutovali o zápase.

Z pohľadu trénera, ako hodnotíš celý priebeh a organizáciu turnaja ?

Tento turnaj bol veľmi náročný keďže za tri dni sa hralo 5 až 6 zápasov. Každý zápas sme mohli vidieť veľmi behavý a rýchly florbal. Žiadny súper nám nič nedaroval a pre chlapcov to bolo  po fyzickej stránke veľmi náročné. Nebolo tam žiadne slabé mužstvo a bolo jedno či hráte v tabuľke s prvým alebo posledným. Myslím si, že každý hráč za taký krátky čas nazberal veľa skúseností. Nemáte možnosť každý deň si zahrať proti najlepším hráčom zo Švédska alebo Fínska. Organizácia turnaja bola na veľmi vysokej úrovni či už od dodržiavaní časov zápasu, rozhodcov, poriadku v halách a ďalšie XY vecí na ktoré si teraz už nespomeniem.

V čom si videl najväčší rozdiel medzi švédskym florbalom a tým slovenským v nižších kategóriách ? Myslíš si, že sú naši hráči konkurencie schopný aj proti kvalitným švédskym hráčom ?

Myslím si, že do kategórie mladších žiakov sú slovenské tímy schopné konkurovať väčšine švédskym tímom. Od kategórie starších žiakov už švédskym tímom nestačíme. Je veľký rozdiel vyrastať v prostredí, kde máte také tréningové podmienky ako majú vo Švédsku. Tie deti trénujú aj 5-6 krát do týždňa. Ak máte okolo seba také prostredie a podmienky, tak nie je sa čomu čudovať prečo Švédi patria k top tímom na svete a myslím si, že to nie je len na florbale, ale v každom športe v porovnaní so Slovenskom. Mohol som vidieť veľa zápasov tých najlepších tímov zo Švédska a Fínska a tá mentalita detí je úplne iná ako u nás. Každý chce byť najlepší, každý chce hrať s loptou, každý chce vyhrávať, nikto nechce prehrávať, nikto nevypustí ani jedno striedanie a je to hneď vidieť na ihrisku. My máme v klube pár detí s takou mentalitou, ale u nich sú to všetci. Každý hráč je schopný konkurovať švédskym hráčom, záleží len na tom, čo preto urobí a obetuje a koľko potu a bolesti je schopný uniesť pri toľkých tréningoch a zápasoch.

Prenesieš ako tréner niečo zo českého florbalu aj k nám do tvojej kategórie starších, prípadne mladších žiakov ?

Hneď na prvom tréningu som urobil nejaké zmeny. Možno nie sú až také výrazné, ale určite dávajú zmysel. Mohol som spolupracovať s trénermi ako sú Lukáš Langer, Filip Píše, Matej Hejzlar a Karolína Vlachová a musím povedať, že lepších trénerov som nezažil. Tak ako oni pristupujú ku florbalu je niečo výborné, ale rovnako výborne pristupujú aj ku iným faktorom, ktoré ovplyvňujú florbal. Je to proste Tatranská výchova, keďže všetci hrali za tento klub. Jednoducho Tatran za posledné dekády vychováva jedných z najlepších hráčov, o čom svedčí aj fakt, že v roku 2024 ich dvaja odchovanci Ondrej Nemeček a Matej Havlas boli vyhlásení v top 10 najlepších hráčov sveta. Preto som sa snažil od nich naučiť čo najviac a je to už len na mne ako to predám našim deťom v klube.

Z Tatranskou U15 si získal striebro, čo to v tebe vyvolalo ?

Bolo to pre mňa veľké sklamanie, keď ste tak blízko tomu najcennejšiemu kovu. Je to veľmi nepekný pohľad, keď po nevydarenom finále vidíte tie sklamané a uplakané tváre chlapcov. Celý turnaj sme neprehrali zápas a prvý gól sme na turnaji dostali až v semifinále. Po výbornej otočke v semifinále, kde sme prehrávali 0:3, že vraj proti najlepšej akadémií vo Švédsku, sme nakoniec vyhrali 4:3. Vtedy  som si povedal, že tento tím je naozaj silný a dokáže otočiť zápas v akejkoľvek situácii. Bohužiaľ, vo finále sa nám stali osudnými nájazdy, ktoré sme nezvládli a z prvého miesta sa mohol tešiť náš súper, už dva krát po sebe fínsky FBC Turku.

Vyjadrenia hráčov:

Filip Fedor:
„Ako prvé by som chcel poďakovať klubu Tatran Střesovice, že nás takto zobrali na takýto prestížny turnaj. Čo sa týka celého turnaja je to pre mňa veľa pozitívnych skúsenosti. Turnaj bol veľmi dobre zorganizovaný. Zahral som si proti švédskym tímom v krajine, kde je florbal na veľmi vysokej úrovni a videl som ako tam fungujú. Samozrejme chcem ešte aj poďakovať svojmu klubu a rodičom, lebo bez nich by som sa tam nedostal.“

Jakub Pohl:
„Najprv by som sa chcel poďakovať rodičom, Tatranu a svojmu klubu za takúto možnosť ísť si zahrať na prestížny turnaj do Švédska. Nazbieral som veľa skúseností a vedomostí, vďaka ktorým viem napredovať. Zistili sme čo treba zlepšiť a zapojiť častejšie do tréningových procesov. Taktiež sme videli zápas švédskej mužskej extraligy, čo je pre mňa zážitok na celý život. V neposlednom rade by som sa chcel poďakovať pánovi trénerovi Aštarymu za podporu a strávené sviatky s nami.“

Jakub Turčan:
„Keď sme prišli do Prahy na tréning už vtedy bolo vidieť prečo sú úspešní. Už len prvým rozdielom bola rýchlosť a tempo v tréningu, bol to veľký rozdiel oproti našej kategórii. Turnaj ako všetko s nim spojené hodnotím veľmi pozitívne. Získal som veľa nových skúsenosti či už zo zápasov alebo tréningov. Najkrajšie chvíle boli, keď sme dokázali poraziť švédske či fínske kluby. S každým zápasom bol náš výkon lepší a lepší. Výsledok na turnaji, čiže konečne umiestnenie hodnotím taktiež pozitívne, aj keď prehra vo finále mrzí. Ďakujem klubu za možnosť byť súčasťou tímu Tatran Strešovice a reprezentovať ho na takomto veľkom turnaji ako Storvretacupen turnaj je.“

Jakub Feko:
„Naučil som sa veľa vecí a nazbieral som veľa skúseností. Spoznal som veľa perfektných hráčov aj trénerov z Tatranu. Zahral som si proti najlepším švédskym klubom a zažil som ako sa hraje na svetovej úrovni. Ako tím sme hrali dobre, síce to nestačilo na trofej, ale aspoň sme si to spoločne užili. Teraz vieme v čom sa máme zlepšovať. Už v Prahe na tréningu bolo vidieť, že chlapci z Tatranu sú úplne niekde inde ako my a stále to je tá istá kategória. Z tých zápasov si predovšetkým treba zobrať pozitívne aj negatívne veci, zo zlých sa poučiť a z dobrých si zobrať príklad. Verím, že takáto možnosť sa u nás neobjavila naposledy. Ďakujem Tatranu Střešovice za takúto možnosť, ktorá sa len tak nevidí.“