Ako hodnotíte celkovú účasť FBC Mikuláš Prešov na turnaji TATRAN CUP?

Turnaj hodnotím veľmi pozitívne, rovnako aj našu účasť na ňom. Na úvod však musím povedať, že je smutné, že musíme cestovať osem hodín do Prahy, aby sme si zahrali naše najťažšie zápasy sezóny. Úroveň českých klubov je úplne inde ako úroveň tímov v našom regióne, a v podstate aj na celom Slovensku. Rozdiel vidno vo všetkom – v nasadení, tímovosti, zanietení pre šport, ale aj vo fyzickej a taktickej pripravenosti.

Naše pôsobenie na turnaji bolo veľmi zaujímavé. Oproti Majstrovstvám Slovenska mladších žiakov sme mali značne obmenený káder. Niektoré opory tímu zostali doma a v bránke dostali príležitosť starší prípravkári. Napriek tomu si každý jeden hráč odnáša obrovské množstvo skúseností, ktoré by počas celej sezóny nemal možnosť získať.

Aká bola úroveň turnaja a čo vás najviac prekvapilo na zápasoch?

Úroveň turnaja bola výborná, každý súper bol niečím špecifický a priniesol nám inú výzvu. Osobitne som sa tešil na zápas proti našim kamarátom z Tatranu Střešovice, s ktorými sme deň predtým absolvovali spoločný tréning. Už počas tréningu bolo vidieť veľký talent, obrovskú chuť bojovať, zanietenie a množstvo výrazných individualít a rôznych typov osobností. Práve táto kombinácia vytvára tím, ktorý právom reprezentuje značku Tatran Střešovice.

Bolo nesmierne zaujímavé sledovať, s akým nasadením a odhodlaním tieto deti pristupujú k florbalu. Prečo ma to tak prekvapilo? Pretože v každom našom tíme – či už vlastnom alebo tých, ktoré som mal možnosť sledovať – nájdeme pár hráčov, ktorí sú talentovaní, pracovití a žijú florbalom. Ale rozdiel medzi nami a nimi bol zrejmý: na ich tréningu som videl päťdesiat chlapcov, ktorí nepoznajú nič iné než túžbu byť najlepší a neustále sa zlepšovať. Táto mentalita je obdivuhodná a zároveň pre nás všetkých veľkou inšpiráciou

Ako sa naši mladší žiaci dokázali vyrovnať s tlakom a atmosférou medzinárodného podujatia?

Myslím si, že chalani to zvládli s veľkým prehľadom, keďže sme počas celej sezóny pracovali na ich mentálnom nastavení. Dá sa povedať, že tlak ani stres neboli nijako výrazné – a to aj napriek tomu, že hneď v úvodnom zápase sme nastúpili proti jednému z troch tímov Tatranu Střešovice na turnaji.

Niektorí naši hráči si už z minulých stretnutí vytvorili s chlapcami z Tatranu priateľstvá, takže sa navzájom poznali, čo atmosfére zápasu výrazne pomohlo. Paradoxne by som spomenul práve tento prvý duel – počas celého zápasu sme prehrávali a doťahovali skóre, no v úplnom závere sa nám podarilo otočiť výsledok. Osem sekúnd pred koncom sme strelili víťazný gól na 12:11.

Počas celého turnaja padalo veľké množstvo gólov, keďže sa hral formát 4 na 4 na menších ihriskách, než na aké sme zvyknutí z domácich zápasov. Zaujímavosťou je, že práve tento tím Tatranu napokon celý turnaj vyhral – a my sme boli jediným družstvom, ktoré ho dokázalo poraziť. Na chlapcov som za tento výkon skutočne hrdý.

Ktoré momenty alebo zápasy vám najviac utkveli v pamäti?

Ako som už spomínal vyššie, víťazstvo v prvom zápase bolo niečo výnimočné – najmä vzhľadom na jeho dramatický priebeh. Chalani ukázali veľké srdce a vôľu bojovať až do poslednej sekundy.

Ďalší zápas, na ktorý určite nezabudneme, bol proti TJ Lokomotíva Louny. V tomto stretnutí sme boli jednoznačne dominantnejším tímom a prevyšovali sme súpera vo všetkých aspektoch. No, žiaľ, niekedy to jednoducho „tam nepadne“. Napriek našej prevahe sa zápas skončil remízou 2:2. Strelili sme dva góly, ale bolo to nesmierne náročné – najmä vďaka obetavej hre súpera a fenomenálnemu výkonu ich brankára.

Veľmi hodnotný bol aj zápas proti tímu Tatran Střešovice Black. Po jeho skončení sme si všetci sadli a jednoznačne sa zhodli, že sme do toho dali úplne všetko. Rozhodovali detaily – od individuálnej techniky hráčov až po ich herné skúsenosti. Napriek prehre by som práve tento zápas označil za náš najlepší z hľadiska nasadenia a získaných skúseností. Každý jeden hráč nechal na ihrisku úplne všetko.

Máte pocit, že takýto turnaj posúva nielen hráčov, ale aj trénerov?

Určite áno, platí to aj u nás. Môžem ako tréner prísť na tréning, rozprávať hráčovi, čo a ako má robiť, ale niekedy mu oči otvorí až jeho vzor – alebo keď na vlastné oči vidí, ako to robia jeho rovesníci vo veľkoklube, akým je Tatran Střešovice.

To isté platí aj pre nás trénerov. Niekedy v sebe nosíme vlastné presvedčenia, či dokonca určitú „zatrpknutosť“, ktorá môže brániť tomu, aby sme videli, kam sa florbalový svet skutočne posúva. Niečo je pozrieť si video alebo online seminár, a úplne iné je zažiť to naživo, v reálnom prostredí.

Spolu s kolegom Miklušom sme sa vrátili domov s množstvom nových poznatkov a iných pohľadov na veci, ktoré možno vnímame inak, než by sme mali. Český florbal je právom tam, kde je – a je len na každom z nás, ako sa postavíme k možnostiam, ktoré nám dnešná doba ponúka.

Som nesmierne vďačný trénerom a vedeniu Tatranu za túto príležitosť – pretože práve takéto zážitky a skúsenosti nás posúvajú míľovými krokmi vpred.

Chceli by ste na záver niečo odkázať fanúšikom, rodičom alebo organizátorom turnaja?

V prvom rade by som sa chcel poďakovať Tatranu Střešovice za príležitosť a skvelú spoluprácu. Osobitná vďaka patrí Daliborovi Švedovi za výbornú organizáciu turnaja a každému, kto sa akokoľvek podieľal na jeho realizácii. Rovnako ďakujem Palovi Hudíkovi (športový manažér) a trénerom mladších žiakov – Martinovi Panekovi, Filipovi Píšemu a Barbore Huskovej.

Som veľmi vďačný za túto spoluprácu a za možnosť posúvať sa ďalej vo všetkých smeroch – ako tréner, ako tím, aj ako klub. Turnaj bol skvelou bodkou za výbornou sezónou, hoci nás ešte čaká PG 2025.

Všetci sme sa vrátili domov s ešte väčším odhodlaním pracovať, zlepšovať sa a napredovať. Tak poďme makať ďalej – aby bol Prešov ešte silnejší, než je dnes!